*hlefaną
Runic: ᚺᛚᛖᚠᚨᚾᚨ Pronunciation: /ˈxle.ɸɑ.nɑ̃/verb · Strong class 5
Meanings
to steal
Etymology
From Proto-Indo-European *klep- (‘to steal’).
Conjugation
Present active
| Person | Indicative | Subjunctive | Imperative |
|---|---|---|---|
| 1st singular | hlefō | hlefaų | – |
| 2nd singular | hlifizi | hlefaiz | hlef |
| 3rd singular | hlifidi | hlefai | hlefadau |
| 1st dual | hlefōz | hlefaiw | – |
| 2nd dual | hlefadiz | hlefaidiz | hlefadiz |
| 1st plural | hlefamaz | hlefaim | – |
| 2nd plural | hlifid | hlefaid | hlifid |
| 3rd plural | hlefandi | hlefain | hlefandau |
Present passive
| Person | Indicative | Subjunctive |
|---|---|---|
| 1st singular | hlefai | – |
| 2nd singular | hlefazai | hlefaizau |
| 3rd singular | hlefadai | hlefaidau |
| 1st dual | – | – |
| 2nd dual | – | – |
| 1st plural | hlefandai | hlefaindau |
| 2nd plural | hlefandai | hlefaindau |
| 3rd plural | hlefandai | hlefaindau |
Past
| Person | Indicative | Subjunctive |
|---|---|---|
| 1st singular | hlaf | hlēbį̄ |
| 2nd singular | hlaft | hlēbīz |
| 3rd singular | hlaf | hlēbī |
| 1st dual | hlēbū | hlēbīw |
| 2nd dual | hlēbudiz | hlēbīdiz |
| 1st plural | hlēbum | hlēbīm |
| 2nd plural | hlēbud | hlēbīd |
| 3rd plural | hlēbun | hlēbīn |
Non-finite Forms
| Infinitive | Present Participle | Past Participle |
|---|---|---|
| hlefaną | hlefandz | hlebanaz |
Descendants
- 𐌷𐌻𐌹𐍆𐌰𐌽 (hlifan) (Gothic)