*sprutô
Runic: ᛊᛈᚱᚢᛏᛟ Pronunciation: /ˈspru.tɔːː/noun · masculine · an-stem
Meanings
that which sprouts; shoot, sprout
Etymology
From *spreutaną (‘to sprout’) + *-ô.
Declension
| Case | Singular | Plural |
|---|---|---|
| Nom. | sprutô | sprutaniz |
| Acc. | sprutanų | sprutanunz |
| Gen. | sprutiniz | sprutanǫ̂ |
| Dat. | sprutini | sprutammaz |
| Inst. | sprutinē | sprutammiz |
| Voc. | sprutô | sprutaniz |
Descendants
-
sprota (Old English)
-
sprote (Middle English)
- sprot (English)
-
sprote (Middle English)
- sprote (Middle Dutch)
- sproot (Middle Dutch)
-
sprozzo (Old High German)
-
sprozze, sprosse (Middle High German)
- Sprosse (German)
- Sprass (Limburgish)
-
sprozze, sprosse (Middle High German)
-
sproti (Old Norse)
- sproti (Faroese)
- sproti (Icelandic)
- spruti, sproti (Old Swedish)