*sprutô

Runic: ᛊᛈᚱᚢᛏᛟ Pronunciation: /ˈspru.tɔːː/

noun · masculine · an-stem

Meanings

that which sprouts; shoot, sprout

Etymology

From *spreutaną (‘to sprout’) + *-ô.

Declension

CaseSingularPlural
Nom.sprutôsprutaniz
Acc.sprutanųsprutanunz
Gen.sprutinizsprutanǫ̂
Dat.sprutinisprutammaz
Inst.sprutinēsprutammiz
Voc.sprutôsprutaniz

Find a form

Descendants

  • sprota (Old English)
    • sprote (Middle English)
      • sprot (English)
  • sprote (Middle Dutch)
  • sproot (Middle Dutch)
  • sprozzo (Old High German)
    • sprozze, sprosse (Middle High German)
      • Sprosse (German)
      • Sprass (Limburgish)
  • sproti (Old Norse)
    • sproti (Faroese)
    • sproti (Icelandic)
    • spruti, sproti (Old Swedish)

Explore/search these descendants

View on Wiktionary