*ruppōną²
Runic: ᚱᚢᛈᛟᚾᚨ Pronunciation: /ˈrup.pɔː.nɑ̃/verb · Weak class 2
Meanings
to burp, belch
Etymology
An iterative verb likely of onomatopoeic origin.
Conjugation
Present active
| Person | Indicative | Subjunctive | Imperative |
|---|---|---|---|
| 1st singular | ruppō | ruppǭ | – |
| 2nd singular | ruppōsi | ruppōs | ruppō |
| 3rd singular | ruppōþi | ruppō | ruppōþau |
| 1st dual | ruppōs | ruppōw | – |
| 2nd dual | ruppōþiz | ruppōþiz | ruppōþiz |
| 1st plural | ruppōmaz | ruppōm | – |
| 2nd plural | ruppōþ | ruppōþ | ruppōþ |
| 3rd plural | ruppōnþi | ruppōn | ruppōnþau |
Present passive
| Person | Indicative | Subjunctive |
|---|---|---|
| 1st singular | ruppōi | – |
| 2nd singular | ruppōsai | ruppōsau |
| 3rd singular | ruppōþai | ruppōþau |
| 1st dual | – | – |
| 2nd dual | – | – |
| 1st plural | ruppōnþai | ruppōnþau |
| 2nd plural | ruppōnþai | ruppōnþau |
| 3rd plural | ruppōnþai | ruppōnþau |
Past
| Person | Indicative | Subjunctive |
|---|---|---|
| 1st singular | ruppōdǭ | ruppōdēdį̄ |
| 2nd singular | ruppōdēz | ruppōdēdīz |
| 3rd singular | ruppōdē | ruppōdēdī |
| 1st dual | ruppōdēdū | ruppōdēdīw |
| 2nd dual | ruppōdēdudiz | ruppōdēdīdiz |
| 1st plural | ruppōdēdum | ruppōdēdīm |
| 2nd plural | ruppōdēdud | ruppōdēdīd |
| 3rd plural | ruppōdēdun | ruppōdēdīn |
Non-finite Forms
| Infinitive | Present Participle | Past Participle |
|---|---|---|
| ruppōną | ruppōndz | ruppōdaz |
Descendants
-
*roppōn (Proto-West Germanic)
-
*roppon (Old Dutch)
-
roppen, ruppen (Middle Dutch)
- roppen (Dutch)
-
roppen, ruppen (Middle Dutch)
-
*roppon (Old Dutch)
-
*roppōn (Proto-West Germanic)
-
*ropfōn (Old High German)
- ropfen (Middle High German)
-
*ropfōn (Old High German)
-
ropa (Old Norse)
- ropa (Faroese)
- ropa (Icelandic)